Madda wundong gurrung (22)

1 2 3 Domïce de düme gäbe de baꞌrädang (Loka 14:15-14) 1Wurïdena Yecuwa bobärïcek a ongokpeng ïꞌrekïke geng gämme ängäng domïce damo äna,“2Daꞌrädang de Gänzï doga gayïka baꞌrädang berek bebe bekuthïttagode äna bayïbïno Thäguräk Thïthung thabaräk bayï.” 3Ongokpeng bodinyode woyego wïwung äna wanyago dïreno wuräk wewe webïttagägode dïkko, oꞌrïna ogengdeng dädanareng äna datho no dïkko. 4 5 4Oꞌrïna gämme ongokpeng bodinyode woyego werek gämme ga gomokeng äna ängkonong dïbïtto wuräk oïngbeng bümek dure de thibing. Oïngbeng bogämok nyayïdo ngïngïng nge ngärade änno giye gïgïng oïngbeng na bokuthïttode waräbü änzïk awuk, a orenong no dïkko. 5Oꞌrïna ogengdeng dädayegok ängäng rong reng rere, obärïk bonyagok dottäk gïgung ga obärïk oyego ngäye nïneng bulluk bulluk. 6 7 8 6Oꞌrïna obärïk ngeng dorabok woyego wïwung agengdeng orägïtto geng na ogämo geng. 7Oꞌrïna maung memema baꞌrädang bogäcigode mik agothïnya agodinyok nyajana nyïyung dogämo wuräk wewe wegämok woyego na ogäꞌre maräk mottäk mïmeng. 8Oꞌrämïna ongokpeng bomode woyego wïwung äna dokuthïttagode na dure de dïkko dïdïng dümigok, oꞌrïna wuräk wïbïttagok wädamüdek wengoko äna watho no dïkko. 9 10 11 9Oꞌrämïna ängkonong do naddäräk anwuk nittiyatha dïbïttok wuräk dure de dïkko. 10Wurïdena woyego wïwung wonyagok do naddäräk na dappïtto wuräk awuk änzïk wewewa ogengdeng dïnynyode wegidäk na werïng, wurïdena wuräk wïbïttagägok wäppade dawuwang. 11Oꞌrïna maung memema Baꞌrädang bathok doꞌräme wuräk wewewa ongokpeng bïbïttok, wurïdena ongokpeng boꞌrämek buräk babaräk berek bädayïthagok nadïya neno dïkko. 12 13 14 12Oꞌrämïna ongokpeng bomdok äna däbük dïdïng oungbeng bathok inyeneng namayayï ga oungbeng ädandïthago nadïya neno dïkko? Oꞌrïna buräk babaräk bädandomo rong rerek. 13 Oꞌrïna ga baꞌrädäng ändomok wuräk wega woyego äna mättunong cok nyägung na nyägäk anong deng obärigoyok däbäk ingärimäk dägäk nana ngämek ngoga na dorägo gänyik doga. 15 O''r;ina maung memema gäꞌrok mobong medung na wännïne we nädumïk woꞌrämek[ rong, waräbü] reng rere roga rorïng rerera ongokpeng boyegok, na maung memema ogengdeng dogäcigode nyäguräk ga nyoga [ogäreꞌrek gättïng, ogäꞌreco guyï, ïꞌre gättïng] no thïkkang na omo äna,“Awucana, Awuzana] no Thäguräk Thabaräk The Dawük,” ogengdeng dothïnyak gättïng. 16 Ogengdeng domodok äna,“Onongdeng dogäci rong rerea ogengdeng doga ïꞌrïya?” Yecuwa bomode geng äna,“Engee ! Oꞌrïna onongdeng dädadänek änzï wuduk we nyäguräk nyettetteng na wage ngänzik maung memema onongdeng oppek ïndde na okäꞌrïkïno waa?” 17 Wurïdena Yecuwa bonyagok Wuddano geng ï tharäk thottäk the [Bedäcïda, Bedäniya, Bedani] 18 Wurïdena ïnaneng nängorokäme inni neng maung memema ongokpeng bogappode i tharak thottäk, ongokpeng bogak ängäng yüthi gättïng. 19 Oꞌrämïna ongokpeng borämek bïja bega bije beng boga odännok gaddäräk, oꞌrïna maung memema ongokpeng bonyagok borok do bïja bega bije, ongokpeng bädayïnynyode waräberek nang oꞌrïna nadda neng nulluk a ongokpeng omo äna,“Gäyïnïng ga oungbeng ädaꞌrïya räbuk räbuk gämme.” Wurïdena bije bogädeyode nang onduwanga. 22 Wurïdena maung memema wällore woꞌrämek, ogengdeng dodäregok änzïk agengdeng omo äna,“Bije bogädeyode nang onduwanga änamayayï?” 20 Oꞌrämïna Yecuwa bobärïcek omokeng äna,“Oïngbeng bamonong ithecak äna, naa onongdeng denu doroyik ga onongdeng dägadaga odämakägok rong cik, onongdeng dägadaga onängok rong rulluk rerera bije ippi beng bonängïgode, oꞌrïna gämme naa onongdeng dammok thoꞌrong iththi theng äna,“Däkïyude änzinyeneng arägagägok ï Yuwe agïyarägagägok cik. 21 Maung memema onongdeng doga odänttek Gänzï ängaŋg arwuk rerera onongdeng donareng ängäng doroyik a onongdeng ïyathïgok.” 23 Wurïdena maung memema Yecuwa bathok do thïkkang, näꞌrok ne mobong me waꞌrädang na namaꞌräk ne wuräk na ongokpeng bogak ännïke geng ga gomokeng äna,“Ängäng daꞌrädang dayïthung deng dededa oungbebeng oyege ängäng irri reng na obïthung beng bïthedang daꞌrädang iddi deng?” 24 Oꞌrïna Yecuwa bomode geng äna,“Oïngbeng bonareng äna oïngbeng bathuwungonong ngokäme rong rulluk naa onongdeng dïyernoyïng, ayïngbeng ïyarenonong ngokäme äna ängäng daꞌrädang dayïthung deng dededa oïngbeng boga oyego ängäng. 25 Donengkïgo de Yuwana dogak dathok ängäng gïyethung? Dathok ännoꞌrïräk däkäna änno wuräk? Oꞌrämïna ogengdeng dumïttïyode äna, naa ocongdeng domok äna ännoꞌrïräk a ongokpeng ïyamo äna onongdeng na dädarocik onayïnï? 26 Naa ocongdeng domok äna änno wuräk wonyi, acongdeng ïyana näthäräk ne wuräk gaka wuräk wogak worïnyek Yuwana awuk änzïk äna ongokpeng boga bïꞌre bïbeng. 27 Oꞌrämïna ogengdeng dobärïcek omok Yecuwa äna,“Oningdeng dodäma.” Wurïdena Yecuwa bomode geng äna,“Oꞌrïna roga äna oïngbeng bädayïrenonong ngokäme äna oïngbeng bayego ängäng daꞌrädang dayïthung deng. 28 Oꞌrïna onongdeng donu yayï ï ngäꞌre ngïngong? Äna buräk babaräk berek bogak bonak nyäguräk nyïyaräk nyeꞌrak, ongokpeng bathïnok thäguräk the nodong agomoyok äna, Thäguräk thabaräk äna,‘Ängko doyego thängki iththi theng ï thäꞌrakak thïthïng.’ 29 Oꞌrämïna ongokpeng bomok äna oïngbeng bädanyago, oꞌrïna ongokpeng bothallak a ongokpeng onyago. 30 Wurïdena ongokpeng na bathïnok theerek agomoyok ngokäme mik äna ängko, oꞌrïna oïngbeng bädanyago na bädanyagok. 31 Obïthung beng änanageng iddi deng deꞌrak begak begäcigode rong na beyegok donareng de bädeng bïbung? Ogengdeng domodok äna,“Thäguräk the nodong, gaka Yecuwa bogak bomode geng äna,“Oïngbeng bamonong ithecak äna wuräk wawüncinok waꞌrädang natteräk na wewewa ithäcak ängäng wuräk gatha gatha ogengdeng dïyanyago ï daꞌrädang de Gänzï nodong gaäppak no dong dïdong. 32 Gaka Yuwana bogak bathïnonong ängäng gaddäräk gerïng gethorigok cik gegayik oꞌrïna onongdeng dädagak dorocik, oꞌrïna wuräk wawüncinok waꞌrädang natteräk na wewewa ithäcak ängäng wuräk gatha gatha a onongdeng oroyik ängagok. Na maung memema onongdeng doꞌrämekeng onondeng dädayangkang oꞌrïna onongdeng dorocik ängagok. 33 Gäcigudenong domïcïgo iddi deng derek gämme, Buräk babaräk berek bogak bonak gumäng ongokpeng bebe benak thäꞌrakakbeguräde thïk na runyok nang a ongokpeng wuno mang mücek agïthek woyego wayego ï thäꞌrakak ga ongokpeng onyago 34 babuthäk. Maung memema waräbü we ï thäꞌrakak thïk thathok the waräbü wägaꞌrïya, ongokpeng bodinyode woyego wïwung do thäꞌrakak dommo waräbü änzï thäꞌrakak. 35 Wurïdena [ wamäꞌrakok, woyego] woppek obärïk bulluk, na oppok obärïk bulluk na oroo mädok nana obärïk bulluk, oꞌrämïna ongokpeng gämme bodinyïnde geng woyego werek gämme, oko nang wewewa ongokpeng bodinyode maung me nodong, 36 Oꞌrämïna ogengdeng donängode mik gämme. 37 Wurïdena dodinttok ongokpeng bodinyinde geng thäguräk thïthung thabaräk thedinttode ga gomo äna ogengdeng ogengdeng dïyana näthäräk ne thäguräk thïthïng thabaräk. 38 Oꞌrïna maung memema [wamäꞌrakak , woyego] woꞌrämek thäguräk thabaräk agengdeng wumïttïyok bulluk bulluk ängäng watha wïweng äna,“Oꞌrïnong thäguräk thabaräk thethe thïyagappok no thäꞌrakak. Arenong a ocongdeng oppoyok a ocongdeng änanna ïyagappok no thäꞌrakak thïthung. 39 Oꞌrämïna ogengdeng dommoyok, agengdeng oppoyok adengdeng oroyok däbäk doꞌrok de thäꞌrakak. 40 Oꞌrïna maung memema buräk benu thäꞌrakak bathok, ongokpeng bïyanängek wamäꞌrakak cayï?” 41 Ogengden domodok äna ongokpeng bïyagämo geng dede dega wamäꞌrakak, oꞌrämïna ongokpeng bïyayïthek obärïk ngeng thäꞌraka a ogengdeng oyegïke ängäng natteräk na ïyatheyok nyäguräk nyo waräbü wewe wega ï thäꞌrakak maung memema woꞌrïyak. 42 Yecuwa bomode geng äna,“Onongdeng dädadänek rong rere rega ï madak gaa? Bädok bebeba wuräk wawuno wogak woyangkang bodekak bädok be gäꞌrok ge bonda. Irri reng rogak gäppak änno doyego de Gäꞌrok Gänzï bogak na bogak bodengka ï gik gïgeng ngaa? 43 Oꞌrämïna gaka oïngbeng bägamonong äna,“Daꞌrädang de Gänzï dïyammägagägok änanagenong agïthïgok wuräk werek wewe wayego agoꞌrïya nyägurä. 44 Na obadï bebe bïyabok agoro noddok beng bebe agobäroca agothittagoyik gäkädäk na naa bädok beng bebe babok gagoro nanagang a oungbeng wüttago yüthük ceng. 45 Wurïdena maung memema näꞌrok ne waꞌrädang we mobong medung me Päräncïyïng wännak domïcïgo äna dayïꞌrek nanageng. 46 Oꞌrïna maung memema dogak donagareng äna darabok agengdeng ïba näthäräk ne wuräk gaka ogengdeng donayok gayïka bïꞌre.